Jack ju spoznal ešte na základnej škole.
Hneď si padli do oka. Ona večne vymýšľala nové a nové bláznovstvá a on bol ten, ktorý ich vždy s radosťou
odskúšal.
Niekedy len tak ležali na pláži a ochutnávali soľ, ktorá sa vykryštalizovala na kameňoch.
Inokedy spolu kradli hrušky či jablká. No stále mali čo na práci...
Jack bol nemý a v škole ho to moc nebavilo. Decká ho nenávideli pre jeho výbušnú povahu.
Báli sa ho.. Len Ona sa ho nebála, lebo jej k tomu nikdy nedal dôvod.
Ako čas plynul, stali sa z nich nerozluční priatelia.
Jack bol jednoduchý chalan. Veci boli preňho len čierne alebo biele. No a Ona bola v jeho živote bielou bodkou ožiarujúcou nekonečnú čiernotu.. Bolo pochopiteľné, že sa do nej zamiluje.
A práve láska k Nej bola napriek jeho jednoduchému ponímaniu sveta niečím neskutočným..
Miloval ju nekonečne a úplne. Jej vôňu, jej chôdzu podľa ktorej vedel presne určiť, akú má práve náladu, miloval jej hlas, ale zo všetkého najviac miloval jej ruky.
Keď však mala Ona 19 rokov, rozhodla sa, že pôjde na univerzitu, aby neskysla v zapadákove ako jej matka.
Všetko si vybavila sama, tak, aby sa o tom Jack nedozvedel. Nechcela ho zbytočne trápiť, ak by ju náhodou nezobrali..
Keď mu prišla oznámiť, že ju prijali, snažila sa hovoriť aj tváriť smutne, aby si Jack nemyslel, že jej nebude chýbať.
Celkom podvedome mu podala ruky, presne tak, ako to robievala vždy, keď videla, že je smutný..
Tvárila sa smutne, rozprávala pokojne, ale jej chôdza ju prezradila.
Jack stískal jej ruky ako ešte nikdy predtým, vedel, že toto je možno posledný krát, kedy ju môže takto držať..
Chcel cítiť jej vôňu ale plakal a necítil nič, len upchatý nos.
Potom sa zdvihla zo stoličky a potiahla rukami, aby ju pustil. bola na odchode..
Keď ucítil ten vzdor v jej rukách naplno si uvedomil, že ho chce opustiť.
Zrazu akoby sa bol pomiatol, svet preňho načas prestal existovať, bola len ona a jej ruky, ktoré sa zvŕtali v jeho mocných dlaniach.
O niekoľko minút neskôr , keď držal jej ruky, boli už celkom pokojné..
Držal ich a napĺňal ho pocit šťastia.
Už nikdy ich nebude musieť pustiť.
A je ruky medzitým chladli a chladli...
Komentáre